Page:Vedic Grammar.djvu/334

From Wikisource
Jump to navigation Jump to search
This page needs to be proofread.

I. ALLGEMEINES UND SPRACHE. 4. VEDIC GRAMMAR. códa, jáya, jinva¹, jīva, jūrva, jóṣa, tápa, tara, tiştha², daśa (AV.), dáha, drmha (AV.), drava, dhanva, dhama, dháva, nama, náya, nikşa (AV.), pata, pava, pinva', píba², protha, bódha, bhája, bhára, bháva, bhūṣa, mada, mántha (AV.), manda, myakṣa, mrada, yáccha, yúja, yábha (AV.), yoja, rákṣa, ráṇa, ráda, raja (AV.), róha, vada, vadha (AV.), vapa, várdha, vasa ³ (AV.), vasa (AV.), váha, váñcha (AV.), śámsa, śárdha, śikṣa, sumbha, sóca, śraya (AV. TS.), sára, sarpa, saha (SA. XII. 31), sidha, sída², sédha, skanda (AV.), stana (AV.), srava, svada, svapa, svara, hara, hinva. — With ending -tāt: avatāt, oșatāt, gacchatăāt (AV.), jinvatāt¹ (AV.), dahatāt, dhāvatāt (AV.) ‘run’, yacchatät, yäcatāt, rákṣatāt, vahatat, śrayatāt (TS. VII. 4. 19²). bhavatāt, 324 3. ajatu, añcatu (AV.), arcatu, arṣatu (AV.), ávatu, invatu³, īṣatu (AV.), ejatu, ésatu (AV.), oșatu (AV.), krandatu, krāmatu (TS. vII. 3. 11³), krośatu (AV.), gacchatu, caratu (AV.), jayatu, jinvatu, jívatu (AV.), tapatu, tişthatu², dahatu (AV.), drmhatu (AV.), dravatu (AV.), dhāvatu, nakṣatu (AV.), nayatu, patatu (AV.), pibatu², bidhatu, bhavatu, bhuṣatu, manthatu (AV.), mándatu, yacchatu, yajatu, rákṣatu, rajatu (AV.), rohatu, vadatu (AV.), vapatu (TS. AV.), várdhatu, varsatu (Kh. II. 13°), vasatu (AV.), vahatu, śikṣatu, socatu, sarpatu, sídatu2, sedhatu, hinvatu¹. With ending -tat: gacchatāt, smaratāt (AV.). Du. 2. ajatam, ávatam, invatam, osatam, gácchatam, jáyatam, jaratam, jinvatam, takṣatam, tápatam, tişthatam2, túrvatam, dahatam (AV.), dhiva- tam, nayatam, patatam, pinvatam, píbatam², bódhatam, bhajatam, bháratam, bhávatam,, bhūsatam, mamhatam (Kh.1. 10²), yacchatam, yátatam, rákṣatam, rohatam (TS. 1. 8. 12³), vánatam, vardhatam, váhatam, venatam, śikṣatam, sīdatam², sédhatam. 3. ayatām (AV.), ávatām, invatāmī, krošatām (AV.), gacchatām, cetatām, jáyatām (AV.), jívatam (AV.), drávatām, pibatām² (AV.), bharatām (AV.), bhavatām, madatām, mehatām (AV.), yacchatām, rakṣatām, váhatām, veṣṭatām (AV.), sídatām². Pl. 2. árcata, arşata ³, avata, gacchata, gūhata, carata, codata, janata, jayata, jinvata¹, jívata, takṣata, tapata, tarata, tişthata, trasata, dakṣata, dŕmhata, dhavata, náyata, nindata, pácata, patata (AV.), pinvata¹, píbata ², bhájata (AV.), bhárata, bhávata, bhūṣata, madata, mánthata, yácchata, yajata, yacata, rákṣata, rohata, vadata, vanata, vapata, vardhata, vahata, vrajata (AV.), samsata, sundhata (Kh. III. 16), sumbhata, sócata (AV.), sacata, sarpata, saścata², sídata², sédhata, stobhata, sredhata, harata (AV.). With ending -tana: bhajatana. — 3. árcantu, árşantu, ávantu, kasantu (AV.), krośantu (AV.), kşarantu, gacchantu, carantu, jáyantu, jīvantu, takṣantu, tapantu (AV. TS.), tişthantu, trasantu (AV.), dahantu, drávantu, dhanvantu (AV.), dhāvantu (AV.), dhūrvantu, namantu (AV. TS.), nayantu, pacantu, patantu, pibantu ², bidhantu, bhajantu (AV.), bharantu (AV.), bhávantu, mathantu (AV.), madantu, manthantu (AV.), mándantu, yácchantu, yajantu, yucchantu, ráksantu, radantu, rohantu, lapantu (AV.), vádantu, vapantu, vardhantu, várşantu (AV.; Kh. 11.5), vasantu (AV.), váhantu, vāñchantu, šundhantu, šumbhantu (AV.), śroșantu, sajantu (AV.), sarpantu (AV.), sidantu, sedhantu, stobhantu, sravantu, svádantu, svarantu, harantu (AV.). Middle. Sing. 2. ácasva (AV.), edhasva (AV.), kalpasva, kramasva, gacchasva (AV.), codašva, cyavasva (AV. TS.), járasva, tapasva, dayasva (AV.), I Transfer from the -nu class. 2 Transfer from the reduplicating class. 3 AV. III. 47, perhaps to be read vasa. 4 AVERY 243 adds vena(?). 5 The form arşata in AV. VI. 28² is a corrup- tion: see WHITNEY's note in his Translation.